My vampire life 3

5. března 2009 v 21:22 | Mono |  FF-My vampire life
Tak tu je ďaľšie pokračovanie prosím píšte komenty k poviedke ...ďakujem mocinky kiss a pod poviedkou je anketa tak hlasujte :D

My vampire life 3
Ako sme bežali cítila som čoray silnejšiu vôňu nejakého kopytníka presnejšie kopytníkov. Sebastian mi pustil ruku až keď sme zastavili. Bolo to zvláštne ale chýbal mi jeho dotyk. Pred nami asi 200 metrov bolo stádo jeleňov. Všetci štyria sme sa naray prikrčili a vrhli sme sa na svoje obete. Nebolo ťažké ich premôcť. Jednoducho podkopnúť, zahrýznuť do krku a vpustiť jed aby sa naša obeť nemohla hýbať. Vedela som aké muky prežívala. Bola som príliš smädná ulovila som ešte dvoch. Keď som skončila s posledným jeleňom všimla som si že každ bol niekde inde. Využila som chvíľku samoty a ukrila som sa v korune stromu. Čakala som dokým pôjde okolo Sebastian. Vrátim mu rovnakú mincu! "Čo robíš tu hore." Niekto za mnou zašepkal. Zaútočila som na neznámeho za mojím chrbtom. Bol to reflex. Ako inak bol to Sebastian. Ako sa tam dostal? Asi som bola až taká sústredená na zem a okolie že som nepočula ako sa vzšplhal na strom za mnou. Znovu ma oblapil rukami a zrútili sme sa na zem. "Hej čo robíš!" "Prepáč! To bol reflex! Nemôžes ma strašiť!" "Myslel som si že ma počuješ ale asi si bola mimo realitu." Keď dohovoril pustil ma a znovu mi pomohol stať. "Bude asi lepšie keď ja už pôjdem. Som rada že som vás spoznala." Otočila som sa rozbehla som sa preč ale popri behu ma zdrapil za ruku a stiahol na zem. Znovu som bola na zemi!! Akoby som nevedela chodiť! "Pôjdem s tebou!" povedal Sebastian. "ČO?!" spadla mi sánka. Jeho to zjavne pobavilo ale mne to vyrazilo dych. Žije tu ž dosť dlho a zrazu prídem ja a chce sa dať na cesty. Pf! To je nejáka hlúposť. "Veď tu máš rodinu. To len tak si povieš že ideš a hotovo?" "Oni pôjdu určite s nami. Prospeje nám trošku zmena." Stále som bola mimo. Znovu ma chytil za ruku a ťahal za Clarcom a Lulu. "No tak som rozmýšľal či by sme sa nedali na chvíľku na cesty. Trochu zmeny. Čo vy na to?" Obaja mali takú istú reakciu ako ja no Lulu sa hneď na to začala tešiť. Brbotala o niečom ako že s novou priateľkou pokecajú o zaujímavých veciach a že bude sranda a postretávame iných upírov. Clarc sa zase na Sebastiana zaškeril. "Zjavne ťa táto malá upírka očarila." Keď to povedal drgol päsťou Sebastianovi do ramena. "Zjavne hej." dodal pokojným hlasom. Nehanbil sa za to ale ja som mala ešte stále na tvári vyjavený výraz. "Chceš patriť do našej rodinky?" opýtal sa ma Clarc. "Do vašej rodiny? Ja....neviem." Sebastian sa na mňa zaškeril, Lulu sa na mňa túžobne a prosebne pozerala a Clarc sa tak isto škeril. Povzdychkla som si. "Ano chcem." V tom sa na mňa Lulu so šťastným smiechom vrhla. "Ďakujem! Ani si nevieš predstaviť aká bola nuda s dvoma chalanmi v rodine a ja sama. Nič proti vám chlapci ale vy ženským záležitostiam nerozumiete." "Ale mala si to vždy lepšie ako ja. Ja som chodila po svete sama." Lulu sa na mňa prekvapene pozrela aj s Clarcom. "To akože sama? Nebála si sa?" "Nebola som jediný upír čo chodí sám.Čoho by som sa mala báť?" "Odvážne dievča." poznamenal posmešne Clarc. "Pokojne aj upírov ktorý sa radi zbavujú iných upírov ale hľavne tých hnusných psov! Vlkodlaci sú najväčší postrach upírov a zase pre vlkodlakov sme najväčším postrachom mi. Vôbec ma neprekvapí ak sa za chvíľku rozpúta vojna. A myslím si že by sme vyhrali my. Nie sú taký pružny ako my. To je viac než isté že by vyhrala naša rasa ale ak by nás bolo menej ako tých beštií tak by to bolo nerozhodne. Ale teraz mi je to jedno mám dobrú ochranu v tejto rodine." Potmehúdsky sa pozrela na Clarca a Sebastiana. Tiež sa na ňu zaškerili. "Fakt nebolo rozumné že si chodila sama ale teraz už máš rodinu, už nebudeš sama." Lulu mi teraz pripadal skorej ako sestra. "Dobre! Tak dáme sa do cestovania?" Lulu sa znovu zaškerila a šľa ku Clarcovi. "Poď me na to!" Zakričal Clarc a rozbehol sa s Lulu cez tmavozelený les. Sebastian tam stál a usmieval sa na mňa. Prišla som k nemu a tento raz som ho za ruku vzala ja. Trošku ho to prekvapilo. Spoločne sme sa rozbehli za Clarcom a Lulu.
Veľa ľudí verí na proroctvo a osud. Ale sú to tiež len bláboli abz ľudia mohli v dačo veriť. Osud si určujeme sami. Ja som sa rozhodla že svoj život strávim s mojou novou rodinou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 LocH NesSka* LocH NesSka* | E-mail | 6. března 2009 v 14:32 | Reagovat

sry že to říkám, ale.. nepříjde ti to trošku hodně podobný Stmívání?

možná něcko originálnějšího bys mohla napsat.....

2 Mono-Majiteľka blogu Mono-Majiteľka blogu | Web | 6. března 2009 v 14:38 | Reagovat

Možno že že je to podobné ale nepíšem to podla toho...má to úplne iný dej...ale dík za poznamku....

3 Kira Kira | Web | 6. března 2009 v 14:48 | Reagovat

nejak sa mi nechce citat :D musim si tu strazit psa aby mi daco nezezrala .D a jo do pupku chcem aj ja :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.