My vampire life 4

24. března 2009 v 21:50 | Mono |  FF-My vampire life
Tak tu je pokračovanie pre tých čo to čítajú :D

My vampire life 4
"Nie pôjdeme pozrieť do Egypta!" Hádala sa Lulu s Clarcom a Sebastianom. Ja som stála trošku ďalej od nich a počúvala ich vtipné hašterenie. Mne bolo úplne jedno kam pôjdeme ale premýšľala som ale aj ja o jednom mieste. Rumunsko bolo vraj mesto zázrakov. No, nie že kvôli tomu by som tam chcela ísť ale aj tak ma niečo lákalo sa tam pozrieť. Asi len cestovateľské pudy ma tam lákali.
"Nie pôjdeme do Talianska!" presadzoval svoje Clark. "Nie pôjdeme pozriet Grécko!" tak tiež povedál svoj názor Sebastian no Clarc a Lulu ho hneď zatreli. "NIE!" "Lulu ale Egypt je príliš teplá krajina!" "To nevadí Clarc! Ja tam chcem ísť!" Ja som sa len usmiala a konečne prehovorila. "Už som bola v Egypte, nič moc iba veľa piesku. A tak tiež som bola aj v Grécku a Taliansku. Musím uynať že najlepšie bolo v Taliansku. Neviem prečo ale ľudská krv tam chutí najlepšie." Clarc sa na mňa výťazoslávne zazubil. "Takže je to dvaja proti dvom lenže aj tak vy dvaja máte odlišné názory takže sa ide do Talianska." "Ale ja som nepovedala že tam chcem ísť." Tento krát sa na mňa zazubili Sebastian a Lulu. "Čo keby sme skúsili Rumunsko." Všetci traja na mňa prekvapene pozreli. "Rumunsko? Hm, zaujímavé, tak ja som za!" povedal Sebastian a milo sa na mňa usmial. Niečo som na tomto upírovi videla. Mala som ho rada možno viac ako rada ale nechcela som nič uponáhľať. "Tak aj ja som za Rumunsko no." zahundral Clarc. Lulu ticho zavrčala ale aj ona súhlasila. "Takže ide sa do Rumunska." povedala som so širokým úsmevom. "Ale najskôr by sme mali ísť loviť! Ľudskú krv!" zase všetci súhlasili. S amazonských pralesov Južnej Ameriky sme sa dostali do hlavného mesta Kanady. V Ottawe sme mali mať pauzu na dohodnutý lov. Cítila som že už potrebujem ľudskú krv.
V noci sme dorazili da určené misto. "Proste len prídeme do mesta a nájdeme si vhodné obete." "Áno braček ľahká stratégia ale v noci to tu najviac žije." Rozprávali sa Clarc a Sebastian samostatne. Snažili sa vymyslieť stratégiu zatiaľ čo ja a Lulu sme sa rozprávali pre mňa o nudných veciach ako je čo teraz letí. V tom sa Clarc a Sebastian na nás zazubili a my sme sa na nich prekvapene pozreli. "Dámy? Máme pre vás menšiu úlohu. No keďže ste také krásne," usmial sa zaľúbene Clarc na Lulu "... tak by ste mohli nalákať nejakých tých ľudí. Chápete, namotáte ich na vašu krásu. Určite niekto pôjde." Obe sme sa na nich škaredo pozreli. "Stačí keď pôjdete do nejakého clubu a vytiahnete z tadiaľ minimálne 4 ľudí." Znova sme na nich škaredo pozreli. Clarc prišiel k Lulu a objal ju a v tom mna chytil za ruku Sebastian. Znova ma to prekvapilo ale páčilo sa mi to. "Dobre urobíme to." nakoniec sme to vzdali. Pobrali sme sa do centra mesta kde to bolo viac než živé. Vonku boli stánky s grilovaným a pečeným jedlom. Ľudia tam behali v prestrojeniach. Dalo sa tam čokoľvek kúpiť. "Fuj! To ich jedlo smrdí!" konštatoval Clarc a my sme s ním súhlasili. Konečne sme narazili na jeden club. "Mh. Tak by ste sa mali dať do práce. Som zvedavý kto bude mať také šťastie a stretne vás." "Úžasné!!!" povedali sme naraz s Lulu. Obe sme vošli do clubu menom Beach Club. Všade bola tma a blikali svetlá no nemala som žiadny problém vidieť každému do tváre. Videla som tak jasne ako kdekoľvek inde. Videla som aj vysoké teploty ich tela keď tancovali, ako sa im krv búrlivo valí cez žily. Bola som taká dravá po ich krvi. Rýchlo som hľadala vhodné obete. Náhodne sme s Lulu naraz našli styroch chlapov sediacich pri bare ktorý obchytkávali iné ženy. Vedeli sme že v roli upíra je aj krása ktorá má hábiť naše obete. Bezpochyby sme zastreli vzhľad tých dievčat. Boli sme najkrajšie bytosti v tomto clube. Obe sme sa usmiali a šli sme smerom k nim. Všimli si nás a to sme práve chceli. Prezerali si nás od hlay po päty a usmievali sa. Dievčatá ktoré boli pri nich sa len pohŕdavo po nás pozerali ale boli rozumné a odišli. Aspoň pre nich sa tento deň neskončí. Prišli sme k nim a usmiali sa. "Zdravím páni." prehovorila som ako prvá. "Čaute kočky! Dáte si nejaký drink?" "Jasné ale až neskôr." "Tak si poďte aspoň zatancovať." keď to povedal chytil ma za zadok. Zavrčala som no hneď prestala aby to nepočul. Len som sa mu snažila jemne odstrčiť ruku aby sa vopred nevyľakal z mojej sily. "Viete my sme také romantičky. Radšej by sme chceli ísť von sa prejsť. Nešli by ste s nami?" Obe sme nahodili neodolatelný výraz. To bolo jasné že pôjdu. Všetci styria sa postavili a smerovali von. "Poďte za nami niečo vám chcema ukázať." povedala tento krát Lulu. Ťahali sme ich do jednej slepej uličky kde málo kto prejde ale aj tak to musíme urobiť rýchlo a zahaliť stopy. "Kam nás to vediete mačičky. Nebolo by najlepšie najprv zájsť do hotela a prenajať si iizbičku, hm?" Tento krát sa ozvalo vrčanie z tmavého rohu. Vychádzalo z Clarcovho a Sebastianovho hrdla. Obaja vyšli v prikrčených pozíciách a aj ja s Lulu sme sa prikrčili. "Sakra kto ste!" "To nie je podstatné kto sme my ale podstatné je kto ste vy, viete to?" Ani jeden z nich neodpovedal. Začali panikáriť a ani nevedeli čo majú robiť. Bola som k nim najbližšie a jeden z noch, ktorý vyzeral najsilnejšie ma schmatol. Myslel si že som len ubohé dievča, tak bezbranné. No v tú ranu ako ma chytil pod krk som na neho zasyčala a zlomila mu zápästie jedným stiskom ruky a zlomila rebrá kopom do brucha. Okamžite som sa mu zahrýzla do krku a zaplavila ma rozkoš z ľudskej krvi. Ostatný nečakali a vrhli sa na svoje obete. Keď sme skončili všetci boli spokojný až to z nich vyžarovalo. "Arh! Perfektné! Ako droga!" preciťoval to s nadšením Clarc. Zobral Lulu za ruku a rýchlo vyštartoval k oceánu. Zostala som tam iba ja a Sebastian. Chvíľku sme na seba pozerali a asi mi tá extáza šťastia pomotala hlavu ale vrhla som sa na neho a pobozkala. Prekvapilo ho to ale pokojne mi bozk opätoval. Keď sme sa od seba odtiahli len sme sa na seba pozreli a chytila za ruky. Rozbehli sme sa veľkou rýchlosťou za Clarcom a Lulu, rýchlosťou takou že ľudské oko by nebolo schopné náž pohyb zachytiť. Keď sme sa konečne dostali na akúsi pláž začali sme premýšľať ako sa tam dopravíme. "No cez oceán keby sme plávali tak pohodička. Unaviť sa neunavíme a kyslík nepotrebujeme. Ale aj tak bude to nudná cesta." hundral pravdaže Clarc. "Možno narazíme na nejaký tanker ktorý smeruje do Európy. Potom by sme mohli nasadnúť." "To je tiež možné Lulu ale zatiaľ nám neostáva nič iné len plávať." "Ach tak poďme na to nech už sme tam." zase poznamenal Clarc. Zohla som sa po malý pieskový kameň a hodila ho po ňom. "Bože nehundry toľko! Trošku elánu Clarc!" "Ty krpaňa no počkaj!" zaškeril sa na mňa a začal do mňa hádzať piesok. Mala som ho vo vlasoch, v oblečení, v ústach proste všade ale okrem mňa to zasiahlo aj Sebastiana ktorý tak tiež začal hádzať. Lulu ako inak sa pridala na Clarcovu stranu a začala to hádzať do mňa. "Ach!" vyšlo zo mňa keď mi trafila rovno do tváre. Ona sa len chichotala ale potom som sa po nej rozbehla a smiech ju prešiel. Snažila sa predo mnou ujsť ale ako som zistila bola som rýchlejšie ako ona. Skočila som na ňu a zvalila na zem. Začala som ju zahrabávať do piesku. Teraz som sa iba ja smiala. Sebastian a Clarc sa prstali obhadzovať a pobavene nás sledovali. Keď bola Lulu dostatočne zahrabaná som z nej zliezla a kráčala si s výťazoslávnym úsmevom na perách k Sebastianovi no v tom na mňa Lulu prezmenu skočila a schmatla tak že ma odhodila do oceánu. Bolo vidno že je lulu teraz naštvaná nechala sa príliš uniesť hrou ktorá sa stávala skorej objom. Aj mne praskli nervy. Prečo to urobila! Snáď nedokáže priznať porážku? Tak potom ani ja nie. Keď som dopadla do vody , som z nej vyskočila a šprintovala za ňou. Aj sebastian a Clarc už videli že je to skvôr už nebezpečnejšia hra. Lulu po mne zasyčala a ja som jej to vrátila. Teraz som ju schmatla ja a plesla som ju o zem. Metala sebou a snažila sa ma strhnúť so sebou na zem čo sa jej aj podarilo. Začala som sa príliš unášať hnevom, inštinktívne som jej začala chnapať po krku ale úspešne sa vyhýbala. Aj ona to skúšala ale ani jedna sme sa nevedeli zasiahnuť ale našu bytku prerušili niečie silnejšie ruky ako boli naše. Sebastian ma držal vo vzduchu, ruky mal okolo brucha a ja som besne syčala za lulu. Tak isto urobil aj Clarc s Lulu. "Ta mrcha nevie prehrávať!" "Upokoj sa. Nechala si sa príliš uniesť hnevom." Zrýchlene som dýchala. Keď som si postupne začala uvedomovať čo sa stalo, chytila som sa za hlvu. "Bože ja som sprostá! Lulu odpusť mi!" Lulu tiež došlo čo sa stalo ale ona bola tou čo to začala. "Aj ty mne odpusť." Obe sme sa na seba usmiali. Ten besný boj medzi nami sa stratil a znovu sme boli kamarátky. Aké zvláštne. Stačí len trošku sa nechať uniesť hnevom a je to pohroma. Konečne sme sa dali do kroku alebo skorej do plávania. Mali sme namierené do Rumunska, v ktorom a verí na zázraky a osud.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 lívia lívia | Web | 25. března 2009 v 10:50 | Reagovat

Téda super moc sa my to lúbi si šikulka.

2 AjinQa-sbinko ♥♥♥ AjinQa-sbinko ♥♥♥ | Web | 25. března 2009 v 13:03 | Reagovat

ahojik sb :-) prisla jsem sem zase jenom na minutku ;=-) mas to tady porad pekny a zapoj se u mne na blogu do bleskovky ♥ budu mocky rada ♠♠♠tak se mej pekne paa

ty  joooo ses dobra !!!! moc peknej pribeh !!!

3 Kira Kira | Web | 25. března 2009 v 16:02 | Reagovat

mam sa hrozne :D bo nestiham ani trosku s nicim a ty?

4 lívia lívia | Web | 25. března 2009 v 16:14 | Reagovat

Díky

5 Titany Titany | Web | 25. března 2009 v 18:07 | Reagovat

no tak to bylo maprosto senzační!!!!! strašně moc se těšim na nový díleček! prosííím prosííím honem další!!!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.