My vampire life 5

28. března 2009 v 0:29 | Mono |  FF-My vampire life
Tak ďalšie pokračovanie :D

Naša cesta bola s časti nudná ale pár krát som sa aj zasmiala. Clarc a Sebastian naháňajúci žraloka. To bol fakt vtipný pohľad. Ja a Lulu sme sa už znovu dali do kopy, vtedy to bolo len unášanie sa zlobou, nič viac. Stále som si už len priala aby sme konečne dorazili na pevninu lebo vody som mala pokrk. Nie že by mi nejak vadila alebo že by mi to bolo nepohodlné, ale chcela som už stáť na pevnine a ešte k tomu ma pomaly spaloval oheň ktorý mi plápolal v hrdle. Neviem z akého dôvodu ale bola som smädná a nie len ja ale aj ostatný. Robilo to asi to more. Nevedeli sme sa dočkať lovu. Pravdepodobne bude lov ľudí lebo náš smäd sa pomaly stupňoval a určite by sme len tak ľahko nenarazili na nejaké zviera. Väčšinov som plávala ruka v ruke teraz s mojím partnerom Sebastianom. Obaja sme asi konečne našli svoje polovičky, koho asi milujem. A až teraz si uvedomujem že môj upíri život je vlastne lepší ako môj ľudský. Teraz žijem v rozprávke v ktorej sú nadprirodzené veci, že dokážete veci o ktorých ste len snívali. Svet v ktorom som žila ako šľachticova dcéra bol svet len príkazov a povinností, vnucovali mi veci ktoré som nechcela. Ale život ktorý žijem teraz je bez povinností, plný voľnosti, lásky, zábavy a priateľstva a však za to všetko museli umierať iný ľudia. Povedzme si že je to len kolobeh života, však prakticky keď sa to tak vezme som na polovicu zviera, ale ja som bola jedným z tých čo umierajú a preto svoj upíri život milujem ale aj zároveň nenávidím.
Všetci naraz sme sa vynorili aby sme zistili kadiaľ presne máme ísť. "Myslí že by sme mali ísť na východ." povedal Clarc a točil sa dookola. A v tom sme to všetci zazreli. "Perfektné! Aj tak som bol už vyprahnutý!" Všetci sme videli menšiu luxusnú jachtu na ktorej bola nejaká párty. "Len poďme upokojiť náš smäd a odídeme." "Ja som za!" hneď som oznámila Clracovi. "Ale počkať! Mám lepší nápad. Vystrelíme si z nich nech si myslia že sú to trebárs žraloci a nespozorovane niekoho zhodíme do vody a vo vode bez problémov si uhasíme smäd. Stačí sa len pevnejšie prisať na krk a voda sa do krvi nedostane. A bude to bez spozorovania. Aj tak ich mŕtvoli zožerú žraloky. Tak kto je za?" Všetci sme sa po ňom len s otvorenými ústami pozerali. "Sakra Sebastian! Ako ťa mohlo niečo tak geniálne mohlo namadnúť! Idem do toho!" hneď po nom s nadšením vrešťal Clarc. Ja som po ňom len žmurkla a usmiala sa. Tak náš plán sa začal realizovať. Počkali sme až kým sa trochu nezotmie. Potom sme priplávali k lodi a tak povediac sme sa začali zabávať a ľudia na tej jachte nemali ani tušenie čo ich čaká. Som zvedavá kto má už osud spečatený. Ako prvý začal Clarc ako inak. Podplával popod loď a tresol im do spodku lode. Celá jachta sa zatriasla a na palube nastalo ticho. Po chvíli si začali šepkať že čo to bolo. Jasné! Plán išiel skvele. Mysleli si že sú to žraloci. Potom bol na rade Sebstian a drgol do boku lode. Ľudia majú slabý zrak takže si nás nemohli všimnúť no opak sa stal pravdou. Niekto zapol veľké svetlá ktoré boli na lodi za zasvietili rovno na mňa a Lulu. Ľudia, prevažne teenagri ale boli tam aj oveľa mladší, dá sa povedať ešte deti, sa na nás pozerali akoby sme boli prízraky. "Hej poriadne ste nás vyľakali. To sa vám podarilo. Poďte hore a dajte si s nami drink." povedal nám pripitý teenager s nagélovanými hnedými vlasmi. Pravdepodobne majiteľ jachty. Jasné! Dali by sme si akurát tak ich krv. Bola som neskutočne bolestne spalovaná smädom. Bola to neskutočná bolesť ale riskovať sme nemohli. Bolo by príliš veľa svedkov. Všetci štyria sme sa s ľahkosťou vyštverali na loď. Už sa o nás nikto nestaral iba ak sa ku mne a Lulu začal nejaký opitý chlapík obtierat stačil jedniný výhražný pohľad od Clarca a Seastiana. Všetci sme boli v bolestich ale vedeli sme aký risk to so sebou prinášalo. Sadli sme si spoločne na sedačku, Lulu v Clarcovej náruči a ja som bola v histerickom stave, ruky vo vlasoch a snažila som sa nedýchať. Sebastian mal ruku okolo mojich pliec a upokojoval ma jemným hladkaním po ramene. O nejakú chvíľu som sa odvážila pozrieť na tie zvodne voňajúce obete. Bolo to akoby vám niekto vrazil nôž do hrdla. Bezmyšlienkovito som sa postavila a natiahla ruku za prvým človekom ktorý stál hneď vedľa mňa. Ten dotyčný mal šťastie len pre to že Sebastian ma stiahol naspäť na sedačku. "Upokoj sa Samara! Nezabúdaj že nás nesmieš prezradiť. To je hlavné, ja viem ako ťa to bolí ale musíš vydržať." dal mi pusu do vlasov a znovu ma hladkal po ramene. Hodiny ubiehali a večierok pomaly slabol. Zopár ľudí si šlo ľahnúť ale viaceri sa ešte zabávali. Sebastian s Clarcom šli pohľadať nejakú mapu aby vedeli kadiaľ máme postupovať a mňa-na pol histerickú a na pol bez zmyslov- nechali s Lulu. Ona na tom tiež nebola bohvie ako ale určite nebola na tom tak hrozne ako ja. Nakoniec smäd nado mnou vyhral. Jednoducho som sa postavila a kráčala som do jednej z kajuty ale skvôr ako som tam došla ma Lulu pevne chytila. Keďže som bola úplne mimo jednoducho som ju zdrapla a hodila niekoľko metrov odo mňa. Nikto si to nevšimol, mali iné starosti. "CLarc! Seb!" zakričala na nich Lulu no ja už som bola v kajute kde popíjali piati teenagri približne 18-ročný. "Ale, aká kráska sa k nám prišua zabavuiť. Ako ti momožmeme krásnučičičká?" nemotorne sa pýtal ten čo nás pozval na loď. Podišla som k nemu sa sadla si mu na kolena. On bez zábran dal ruky okolo môjho pásu a prezeral si ma. Ja som ho so zájmom začala ovoniavať. Jeho krk voňal lahodne. Bola som už pripravená zahryznúť sa mu doň ale do kajuty vehol Clarc a Sebastian. Sebastian s Clarcom ma prudko od neho stiahli a Sebastian mi pevne zomkol ruky za chrbtom. "Och Smaara, zlatko, si úplne mimo potrebuješ to uhasiť! Mám menší plán. V yadu sú nejaký spitý tak tam sa napojíme a hodíme ich do vody a potom odídeme. Nikto si nás nebude pamätať." Všetci boli za, hlavne ja. Bola som už zúfalá.
Keď sme dokončili našu prácu bezvládne telá sme hodili do vody a my sme ich nasledovali. "Ešte koľko pôjdeme?" opýtala som sa. "Ak pôjdeme bez zastavenia tak do rána by sme tam mali byť." informoval Clarc. "Tak sa dajme do toho! už chcem stáť na pevnej zemi!" chytila som Sebastiana za ruku a rýchlo plávala určeným smerom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 pp pp | 28. března 2009 v 0:33 | Reagovat

Fakt zajímavý

Všechny písničky Eurovize 2009 a mnohem víc najdete na:

eurovision-09.blog.cz

Hlasujte,komentujte,stahujte!!!

2 lívia lívia | Web | 28. března 2009 v 13:03 | Reagovat

Moc pekné

3 Titany Titany | Web | 28. března 2009 v 15:37 | Reagovat

krásný!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!§

napiš prosím honem další dílek, prosím prosím!!:D:D:D:D

4 AjinQa-sbinko ♥♥♥ AjinQa-sbinko ♥♥♥ | Web | 29. března 2009 v 12:28 | Reagovat

ahojik sb ♥,

jak sis uzila vikend?

a musis se jeste neco na zejtra ucit?

zatim paaa a peknou nedeli ;-)

a musim rict ze mas na tohle fakt talent !!!! (krasa)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.